Čo by sme robili bez facebooku?

Autor: Linda Ágoštonová | 27.1.2015 o 9:50 | (upravené 27.1.2015 o 10:05) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  1128x

Milovali sa, jedli, spali, chodili do prírody...ale už by to nebolo ono. Nemali by sme kam uploadnúť fotku jedla, prípadne sa označiť na kopci na ktorý sme sa práve vyliezli. Nemohli by sme sa pochváliť najnovším vylepšením imidžu, zvieracím či detským prírastkom do rodiny. Nevideli by to tí ostatní a nikto by o nás nevedel. 

Pán Zuckerberg stavil na istotu. Každý ma predsa rád sám seba. A sebaláska je dôležitá. A tiež extenzie nášho ega. Stalo sa, že bielomodrá obrazovka nabrala netušené rozmery. Či skôr rozmary..

Vďaka nemu vieme čo práve robí naša bývalá spolužiačka Anička, či Miško sa cíti frustrovane alebo len krátkodobo smutne alebo sa  Katka práve rozišla alebo je stále v komplikovanom vzťahu. Poznáme počty narodených detí, krivky ich tvári, ich prvé torty a tunely v pieskovisku.

Na prvý pohľad skvostná myšlienka. Už len z toho dôvodu, že obnovíte kontakt s ľuďmi ktorých ste pár rokov nevideli. Môžete sa podeliť o svoje názory, myšlienky, odreagovať sa pri hre, keď máte obzvlášť nudnú nočnú v práci...

Moja starká sa ma nedávno spýtala : „Počuj, čo je ten facebook? Tam ľudia niečo zverejňujú? A prečo to tam vlastne zverejňujú? “ Musela som sa hlboko zamyslieť – no odpoveď dodnes nepoznám. Možno preto, že je to „v móde“, že sme spohodlneli a posedenie so skutočnými živými ľuďmi nahrádzame za klávesnicu a monitor alebo jednoducho potrebujeme aby nám niekto zrehabilitoval ego.

Instantná romantika je predsa najkrajšia. V virtuálnych vodách je predsa možné aj nemožné všetko.

Keby neexistovala virtualita dnešnej doby možno by sa neudialo nič tragické, ľudia by komunikovali medzi sebou viac osobne a naživo, kde by priniesli zbierku fotiek svojho dieťaťa či domáceho miláčika. Možno by na to nepotrebovali 128 like - ov a celkom by im postačilo súhlasné kývnutie hlavy ich živého priateľa. Katka by sa mohla vyrozprávať o svojom komplikovanom vzťahu na káve s kamarátkou a Miško by svoju frustráciu potopil v štyroch pivách v miestnom podniku. Nadšenec turistiky by na výstup Urpín vzal spriaznenú dušu a odfotili by spoločne sa po úspešnom pokorení vrcholu.

Robili by sme to, čo doteraz, len by sme neboli takí viditeľní.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?