Milý denníček

Autor: Linda Ágoštonová | 4.2.2015 o 12:48 | Karma článku: 4,24 | Prečítané:  926x

Pri dnešnom upratovaní som narazila na denník zapadnutý prachom, ktorý som začala písať ešte na základnej škole. Spätne človeka zarazí nielen štýl písania primeraný veku, ale hlavne vyjadrenia formulované s absolútnou úprimnosťou. 

2.marca 1995

Dnes opäť v škole bol jeden z tých nudných dní. Celkovo si myslím, že základná škola je nuda. Dejepis neprekvapil ale tá matika, to je sila. Dúfam, že tento rok neprepadnem. Keby aj áno snáď to aspoň na reparát v septembri dám.  

Dnes baby riešili kto sa im páči. Mne sa teda nepáči nikto. Aspoň z našej triedy nie. Napísala som prvú báseň po anglicky. Musím to ešte doladiť so slovníkom, ale snáď to bude v pohode. Rozmýšľam ako si bude vyzerať môj priateľ. Chcela by som, aby bol netradičný a iný. Mohol by mať oči ako sibírsky husky, jedno modré, druhé hnedé. Na farbe vlasov nezáleží. Podľa potreby doladíme. Myslím ale, že nebude odtiaľto. Z nášho mesta a okolia. Tento víkend sme mali ísť do Košíc, ale zase nepôjdeme. Mama hovorí, že za tým mestom existuje už len Ukrajina. Študovala tam, tak asi má prehľad. No ja by som tam chcela ísť veľmi. Mám síce len 9 rokov, ale v tom mám jasno. Starký je veľmi chorý. Previezli do ho do Fakultnej nemocnice v Košiciach, najskôr do starej a potom do novej. O 3 týždne mu skončí liečba, takže možno sa do toho mesta konečne dostanem. Myslím, že som adoptovaná. Podľa mňa ma vymenili v pôrodnici už, ale na to ešte len prídu. Na dnes končím, musím sa ísť učiť, triedna ma vybrala na vlastivednú súťaž. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?