O láske neláskavej. Ku Košiciam.

Autor: Linda Ágoštonová | 14.4.2015 o 10:03 | Karma článku: 5,59 | Prečítané:  1055x

O láske neláskavej. Poznáte ten pocit, že sa zrazu ocitnete na mieste, kde od úžasu aj prestanete dýchať? Obzeráte sa vôkol a musíte sa uistiť, že sa vám nesníva a vdychujete vôňu mesta, ktoré vám prehovára do duše. Také a im podobné okamihy sú vzácne a ojedinelé. 

Kde bolo, tam nebolo, bolo raz jedno plavovlasé dievčatko s veľkými modrými zvedavými očami. V tú jar sa vybralo so svojimi rodičmi na výlet do ďalekého mesta, lebo priznajme si, keď máte deväť všetko je pre vás ďaleko. Ocitli sa v meste, kde vietor skladal dôkaz o svojej sile na tvárach okoloidúcich. Zastalo pred veľkým kostolom na námestí, ktorý v tom čase rekonštruovali a rozmýšľalo nad tým ako niekto mohol postaviť niečo také krásne. Cestou do nemocnice si všimlo ďalšiu zvláštnosť – električku. Taký malý vlak na koľajniciach a pomyslelo si, že mesto v ktorom žije ono s rodičmi je iné, pretože nič také tam nenájde. Všetko jej tu pripadalo neskutočne veľké od budovy nemocnice až po cintorín a tety so šatkami na hlave hovorili takou vtipnou rečou. Bola si istá, že maďarčina to nebude, tú predsa poznala. Potom si splnila sen a kúpila si puzzle Levieho kráľa v obchode na Hlavnej ulici. Zlatým klincom výletu bolo ukončenie v obrovskej cukrárni kde so slasťou zjedla veterník kde od samého úžasu zabudla aj prehĺtať.

O pár rokov neskôr, keď jej už mestá neprišli tak ďaleko, keďže ona sama povyrástla sa ocitla v tej obrovskej cukrárni znovu. Veterník chutil rovnako, električky premávali, vietor fúkal stále smerom na Ukrajinu a tety so šatkami na hlave používali svoju smiešnu reč. Akurát kúpa puzzle Levieho kráľa už nebola natoľko aktuálna. Pribudli nové starosti ako sa nestratiť v MHD alebo vrátiť sa z pobytu na Zemplínskej Šírave živý.

Poznáte to, keď sa vám roztrasú kolená a švitoria motýle v bruchu, keď máte pocit, že aj na rovnej ceste spadnete z nôh ohromením. To je láska na prvý pohľad. Chrumkavá, letná či zimná, prepletená vôňou čerstvého pečiva z neďalekej pekárne. Keď si o polnoci idete kúpiť tresku a rožky do Tesca, ktoré predtým bolo Priorom a márne hľadáte v Dargove neexistujúce lahôdky, kde by ste si dali radi pochutnali na vlašskom šaláte. Keď Dominikánske námestie už nespieva ódu o starých trhoch. Tety predavačky majú na sebe stále svoje polokomunistické zásterky a ponúkajú vám tovar s úsmevom ( a niekedy aj zaťatými zubami ). Sledujete na korze v starom meste zamilované páry, deti naháňajúce holuby a ich ustarostené tváre matiek. Usoplené, ale šťastné tváre detí stojacich pred Aidou vracajúce sa práve z koláčika.  Niekoho kto v mestskom parku z neznámych dôvodov preskakuje plot. To je láska aj na 26 - ty  pohľad. O tom niet pochýb.  

Taký je môj domov. A aj také sú moje Košice.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?