Vždy bolo mojím snom napísať o našom malom nenápadnom mestečku knihu, prípadne aspoň nejaký článok. No kým sa veterné mlyny pohnú tak pretečie ešte veľa vody Tuhárskym potokom a opäť ma niekto predbehol. Niekto, komu nemožno odoprieť vycibrený umelecký štýl a príznačnú iróniu a lokálpatriotizmus korunovaný láskou k Lošoncu.
Napriek tomu, že už možno bolo povedané všetko nevypovedané dovolím si prispieť aspoň menšou kyticou slov na margo našej zabudnutej perly juhu.
Ak ste sem ešte nikdy nezablúdili tak vedzte, že je to malé nenápadné mestečko, ktoré počet obyvateľov v posledných rokoch zvyšujú poberatelia dávok v hmotnej núdzi prípadne detských dávok. Ak pôjdete okolo hlavnej pošty, ktorá mimochodom susedí s polokomunistickým OD Prior v druhej polovici mesiaca tak si svoj vysnívaný žreb na ceste za lepším životom nekúpite. Rovnaký rad býva o 7:58 pred Úradom prace sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme počas stránkových dní takže odporúčam si priniesť raňajky a kávu a pribaliť veľkú dávku trpezlivosti. Tá sa môže stratiť niekde prvým a druhým poschodím bez fungujúceho výťahu s nezameniteľnou arómou zblíženia s našimi tmavšími spoluobčanmi.
Kultúrne vyžitie v Lučenci. Jeho dominantou je hlavná ulica pomenovaná po bývalom prezidentovi ČSR. Keby ujo Masaryk vedel, že kedysi slávne lučenecké korzo bude prepletené kebabmi a herňani rastúcimi ako huby po daždi možno by sa v hrobe obrátil aj na druhý bok. A ešte samozrejme nesmie chýbať balkánska zmrzlina. Tá ale mimochodom je naozaj skvelá. Nedávnou novinkou bolo otvorenie dvojposchového čínskeho obchodu s príznačným čínskym názvom Orava a novej pizzerie kde si obsluhujúci personál balkánskej zmrzliny prešiel iba na opačnú stranu ulice a teraz podáva taliansky artikel.
Kúsok Paríža nájdete v Lošonci tiež. Pizzeria Notre pomenovaná pomenovaná podľa známeho parížskeho chrámu Notre Dame prešla rozsiahlou rekonštrukciou a francúzsky názov predsa nestratila.
Bývalý historický klenot Lučenca židovskú synagógu postavenú v rokoch 1924-26 maďarským architektom majú rovnakú už iba v Tel Avive, Amsterdame a Bruseli. Konečne sa jej blýska na lepšie časy, ale v Lučenci aj blesky sa riadia opačným smerom.
Kedysi a nie tak dávno v rokoch 2004 a 2006 sa basketbalový klub BK ESO Lučenec dostal na piedestál prvej basketbalovej ligy. Časy, keď vypredaná športová hala praskala vo švíkoch dávno pominuli. V tom čase som bola stredoškoláčka a so spolužiačkami sme sa snažili získať telefónne čísla na nejaké chorvátske či srbské hviezdy basketbalového klubu. Keď sa nám to podarilo nebodaj nám náš vysnívaný idol aj odpísal sbrskou slovenčinou tak nasledoval dvojtýždňový orgazmus v školskej lavici.
Nuž, športové srdce futbalu tiež nevymrelo. LAFC Lučenec, ktorého vznik sa datuje do roku 1919 pretrval dodnes momentálne hráva tretiu ligu. Väčšina jeho hráčov nemá hviezdne platy no pre klobásu s horčicou a nejaké to pivko sa verní diváci ešte stále nájdu.
O meste, kde predsudky rastú rýchlejšie ako nová tráva a o krčme u Pštrosa zase niekedy nabudúce. Ak by ste náhodou zablúdili vedzte, že sa ste sa nestratili, len ste sa ocitli v Lučenci.
