O láske neláskavej II.

Autor: Linda Ágoštonová | 31.5.2015 o 15:21 | Karma článku: 5,43 | Prečítané:  757x

Ticho nemocničného popoludnia preťal hlas návštev. Nedeľných poobedných voňajúcich čerstvým ovocím z nemocničného bufetu, minerálok rovnakej značky, prípadne vôňou krémeša z neďalekej cukrárne. 

Pomaly zdvihla hlavu a pozrela sa von oknom. Výhľad zo 16 - teho poschodia poskytoval celkom slušnú panorámu. Čakajúc na tú svoju návštevu a nedeľnú dávku humoru sa usmiala. Dnes by to už zvládnuť mohla, mohla by si požičať vozík, priateľ by ju odtlačil do sprchy a snáď už dnes prišla tá slávnostná chvíľa kedy si bude môcť sama umyť vlasy. Vlasy, ktoré po pár týždňoch vyzerali viac ako katastrofálne. Ešte dobre, že nemám zrkadlo a nemôžem sa vidieť. Pozrela sa na svoje ruky, žily, ktoré niesli známky viacnásobných vpichov po infúziách, injekciách a transfúziách..hm, to som teda dopadla.

Sľúbila si, že ak náhodou sa odtiaľto dostane tak im to vráti. Vykúpi všetky koláče v cukrárni a sestričkám prinesie tony kávy. A pani, ktorú tu spoznala a nemocničná izba bola svedkom jej plaču, pretože sa jej narodil synček s Downovým symdrómom prinesie niečo pekné.

Naše zdravotníctvo je na tom...úboho. A to ako veľmi úboho si človek uvedomí až vtedy, keď je plne odkázaný na jeho služby. Česť výnimkám, ktoré napriek neadkvátne zaplatenej práci vykonávajú svoju profesiu s vypätím všetkých síl na hranici možností. O materiálnom vybavení nehovoriac.

Pri všetkých týchto myšlienkach sa jej podarilo zaspať.

Prespala nedeľné popoludnie návštev, aj tú svoju. A snívalo sa jej ako sa malé dievčatko  prechádza po námestí kde je ešte celkom nedostavaný veľký kostol, ako sa pozerá na jeho hodiny, nesmelo si obzerá výklady obchodov a kráča si pre veľký veterník. Prechádzajúc okolo fontány zastane na chvíľu pred divadlom a pokochá sa pohľadom. Potom sa ocitne na obrovskom cintoríne neďaleko nemocnice, kde leží jej starý otec v pruhovanom pyžame. Matne si spomínala aj na promócie svojej mamy, ktorá vždy hovorievala, že tu fúka silný vietor zrejme z Ukrajiny.

Prebudil ju príjemný hlas mladého lekára z predchádzajúceho oddelenia. „ Tak čo slečna, ako sa máme? Vy ste taký zázrak, že vôbec žijete.“ Vtedy si spomenie na svoje extrémne mastné vlasy, zrejme kruhy pod očami a nie práve vábne vyzerajúce ruky. V tejto chvíli si vyberať nemohla. Niekedy si situácie vyberú Vás. Žmurkajúci vysoký tmavovlasý lekár sa stal jej vstupenkou do života. O pár dní jej prišiel oznámiť, že môže ísť domov.

Teraz nastal čas splniť svoj sľub. Priniesť koláče, kávu a trochu radosti tým, ktorí na tom možno sú podobne ako ona.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?