Domov...

Autor: Linda Ágoštonová | 4.8.2015 o 12:02 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  674x

Ticho nedeľného popoludnia. Na oblohe ani mráčika a uprostred ulice ani obyvateľa. Lány kukuričného poľa sa prehýbali pod miernym náporom vetríka. Sused vo vedľajšom dvore práve lúpal hrach k neskorému obedu.

Kdesi v diaľke zahvízdal kuvik. Od vedľa počuť detský plač. Krehkosť a neporaziteľnosť nedeľnej idylky na dedine...kde kohút pravidelne ohlasuje návštevy. Nuž, má svoju zodpovednosť predsa.

Okresné mesto na sto krokov, päťdesiat bicyklom a dvadsaťpäť konským povozom.

Vôňa tvarohových buchiet, zrnkovej popradskej, nefalšovanej kávy. Pravidelný odvoz smetí každý druhý týždeň, plasty len raz mesačne. Omša v nedeľu s mladým farárom, detské prírastky, občas krstiny, občas pohreb, zriedkavo svadba. Hlásenie obecného rozhlasu práve zahlásilo organizovaný výlet do známej turistickej destinácie.

A potom si sadla do trávy neďaleko rieky a rozplakala sa..

Veď domov sú predsa ruky na ktorých smieš plakať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?