O láske neláskavej. Ku Košiciam.

Autor: Linda Ágoštonová | 14.4.2015 o 10:03 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  1089x

O láske neláskavej. Poznáte ten pocit, že sa zrazu ocitnete na mieste, kde od úžasu aj prestanete dýchať? Obzeráte sa vôkol a musíte sa uistiť, že sa vám nesníva a vdychujete vôňu mesta, ktoré vám prehovára do duše. Také a im podobné okamihy sú vzácne a ojedinelé. 

Kde bolo, tam nebolo, bolo raz jedno plavovlasé dievčatko s veľkými modrými zvedavými očami. V tú jar sa vybralo so svojimi rodičmi na výlet do ďalekého mesta, lebo priznajme si, keď máte deväť všetko je pre vás ďaleko. Ocitli sa v meste, kde vietor skladal dôkaz o svojej sile na tvárach okoloidúcich. Zastalo pred veľkým kostolom na námestí, ktorý v tom čase rekonštruovali a rozmýšľalo nad tým ako niekto mohol postaviť niečo také krásne. Cestou do nemocnice si všimlo ďalšiu zvláštnosť – električku. Taký malý vlak na koľajniciach a pomyslelo si, že mesto v ktorom žije ono s rodičmi je iné, pretože nič také tam nenájde. Všetko jej tu pripadalo neskutočne veľké od budovy nemocnice až po cintorín a tety so šatkami na hlave hovorili takou vtipnou rečou. Bola si istá, že maďarčina to nebude, tú predsa poznala. Potom si splnila sen a kúpila si puzzle Levieho kráľa v obchode na Hlavnej ulici. Zlatým klincom výletu bolo ukončenie v obrovskej cukrárni kde so slasťou zjedla veterník kde od samého úžasu zabudla aj prehĺtať.

O pár rokov neskôr, keď jej už mestá neprišli tak ďaleko, keďže ona sama povyrástla sa ocitla v tej obrovskej cukrárni znovu. Veterník chutil rovnako, električky premávali, vietor fúkal stále smerom na Ukrajinu a tety so šatkami na hlave používali svoju smiešnu reč. Akurát kúpa puzzle Levieho kráľa už nebola natoľko aktuálna. Pribudli nové starosti ako sa nestratiť v MHD alebo vrátiť sa z pobytu na Zemplínskej Šírave živý.

Poznáte to, keď sa vám roztrasú kolená a švitoria motýle v bruchu, keď máte pocit, že aj na rovnej ceste spadnete z nôh ohromením. To je láska na prvý pohľad. Chrumkavá, letná či zimná, prepletená vôňou čerstvého pečiva z neďalekej pekárne. Keď si o polnoci idete kúpiť tresku a rožky do Tesca, ktoré predtým bolo Priorom a márne hľadáte v Dargove neexistujúce lahôdky, kde by ste si dali radi pochutnali na vlašskom šaláte. Keď Dominikánske námestie už nespieva ódu o starých trhoch. Tety predavačky majú na sebe stále svoje polokomunistické zásterky a ponúkajú vám tovar s úsmevom ( a niekedy aj zaťatými zubami ). Sledujete na korze v starom meste zamilované páry, deti naháňajúce holuby a ich ustarostené tváre matiek. Usoplené, ale šťastné tváre detí stojacich pred Aidou vracajúce sa práve z koláčika.  Niekoho kto v mestskom parku z neznámych dôvodov preskakuje plot. To je láska aj na 26 - ty  pohľad. O tom niet pochýb.  

Taký je môj domov. A aj také sú moje Košice.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Astronautka z NASA: Pocit úžasu s vami ostane aj na Zemi

Ako vyzerá tréning a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

DOMOV

Najhoršiu zmrzlinu toto leto našli v Ružomberku

Takmer v tretine zistili hygienici nedostatky.


Už ste čítali?