Bol som na krátkej služobnej ceste mal som mapovať fungovanie tejto firmy. Nuž, bol to celkom náročný oriešok.
Hneď po príchode som si všimol, že ľudia sú veľmi milí a úctiví, slušne ma pozdravili a privítali. Z ich tvárí som však nepozoroval nadšenie. Skôr akýsi určitý druh strachu...možno pokory. Neviem to celkom posúdiť.
V ten deň bol audit takže všetci mali naponáhlo, mladé dievčatá z kancelárie lietali jedna radosť aj bez krídiel. Prechádzal som sa s vedením po výrobných halách. Čo ma mierne prekvapilo a aj zaskočilo bolo, že pracovníci nemali ani len postavený ventilátor, aby im aspoň trošku spríjemnil tento horúci deň. Bolo mi ich mierne ľúto, veď skutočne tu máte vysoké teploty. Podišiel som k jednému chlapcovi, ktorý kontroloval palubné dosky a opýtal som sa ho prečo sa trasie. Povedal mi, že nespĺňa normu. Už dvakrát to supervízor upozornil, že ak nebude rýchlejší a nebude spĺňať normu tak môže prísť o prácu. Lenže to si nemôže dovoliť, keďže má dvoch malých súrodencov a mama je už na invalidnom dôchodku. Spýtal som sa ho prečo teda nezmení prácu. Povedal mi, že v tomto regióne je tu s prácou ako s teplými rožkami a každý si ju tu váži. Možno by aj mohol ísť niekam inam no zrejme by nemal lepšie podmienky. Chcel som jeho stav prediskutovať s nadriadenými a navštívil som supervízora aj teamleadra linky kam chlapec patrí. Ale ani títo ľudia mi odpoveď na moju otázku nedali. Len skonštatovali, že ak bude naďalej robiť toľko chýb a bude pomalý tak žiaľ si za neho nájdu náhradu, pretože normy sú stanovené a linka nemôže čakať. Áno, uznávam, to všetko sú logické dôvody, no chýbal mi ľudský prístup.
Okrem mňa sem prišlo aj zopár iných zahraničných návštev a tak som predpokladal, že zrejme majú celkom slušný jazykový fond keďže to zvládajú v celkom závratnom tempe. Hm, Lilinka ver, že nie. Riaditeľ a manažérka logistiky a ešte pár osôb celkom áno, ale zvyšok sedel za počítačmi so sklonenými hlavami a pracovali na 120%. Zo žartu som sa opýtal či aj v kancelárii majú stanovenú normu. S vážnou tvárou mi bolo povedané, že áno. Musia v plnej miere podporovať výrobný proces. Dobre, samozrejme je to pochopiteľné, ale prečo sa nikto ani len neusmial?
Po prebratí ukazovateľov úspešnosti a forecastov na ďalší rok som mal na pláne návštevu procesného inžiniera. Lepšie povedané vedúceho procesných inžinierov. Veľmi milý a sympatický chlapík. Vyzeral byť šťastný a spokojný. Počas prechádzky pomedzi regály spojenou s obhliadkou jednotlivých lokácií som sa ho opýtal čím to je, že žiari takým šťastím. On mi pošepol, že je tom tým, že odchádza. Už je tu dlho a jednoducho dostal lepšiu ponuku. No musí ju veľmi dobre tajiť, lebo ľudia sú závistliví a je možné, že by ho nejako očiernili pred budúcim zamestnávateľom. Nechcel som veriť vlastným ušiam.
Pri odchode z firmy na večeru, ktorú som mal absolvovať s manažmentom som stretol mladú slečnu. Akosi nezapadala koncepčne do tohto prostredia, mala na sebe letné šaty a usmievala sa, no v očiach mala zvláštny druh smútku. Pozval som ju na kávu z automatu a snažil som sa nadviazať konverzáciu. Oznámila mi, že sa tu tiež mapuje podmienky práce, ale, že o tom nemám nikomu hovoriť a obraz si už mám utvoriť sám...
Lilinka, po skvelej večeri som si otvoril fľašu whisky a zamýšľam sa nad fungovaním firiem u vás v tej vašej malebnej krajinke. Bude to asi najnáročnejšia hodnotiaca správa akú budem musieť napísať.
S pozdravom
Tvoj oddaný zahraničný kamarát