Requiem for a dream

Autor: Linda Ágoštonová | 24.10.2020 o 20:26 | (upravené 24.10.2020 o 20:57) Karma článku: 3,87 | Prečítané:  376x

Ďakujem. Aj s odstupom rokov a plynutím času ma mi nenapadá nič výstižnejšie ako jednoduché, ale zároveň výstižné ďakujem...  

V to ráno za ňou prišiel jeden z lekárov oddelenia priamo na raňajky. " Už ste raňajkovala? Máte veľmi vysoké hodnoty pečeňových testov... " Áno, už som stihla raňajkovať. Hodnoty pečeňových testov, v hlave si prehrávala učivo zo strednej školy..môžu byť spôsobené napríklad infekciou..

Ešte v priebehu doobedia ju odviezli na operačnú sálu. Urgent. Život ohrozujúci stav... celková anestéza. 

Prebrala sa a prvé čo videla bola infúzia. Zažmurkala a uvidela pri posteli lekárov ako na ňu ustarostene pozerajú.. " Dávate nám zabrať... " 

Napojená na kyslík pre nešpecifikované ťažkosti s dýchaním sa každý večer pozerala na panorámu Košíc. 

Doma ju už každý pochoval. Aké bolo prekvapenie, keď sa zrazu zjavila. Unavená, zlomená, ale nie porazená.

Dlhé dni plné smútku, sĺz a rekonvalescencie... 

A predsa, ako po každej búrke vyšlo a dúha priniesla novú nádej.

Ešte aj po dlhej dobe sa skláňam pred lekárskou vedou a vo vnútornom tichu ďakujem.

S pokorou, ktorú som dovtedy nepoznala, Vám ďakujem, že som ešte stále tu... že smiem žiť a tvoriť a nemám žiadne zdravotné obmedzenia.

Všetkým Vám, ktorí dennodenne zachraňujete životy a vnášate svetlo do zdanlivej tmy na hranici medzi životom a druhým brehom dúhy...

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.


Už ste čítali?